,,Som doma“, týždeň sedím na zadku. Zatiaľ množstvo nezodpovedných ľudí šíri ďalej nákazu.

Autor: Ingrid Tkáčiková | 17.3.2020 o 10:22 | Karma článku: 8,22 | Prečítané:  2789x

Doba, v ktorej sme sa ocitli, je neľahká. Či už z finančného, psychického, alebo iného hľadiska. Žijeme v neistote, ktorá nás desí. Dokedy?

Téma každého jedného dňa, ba priam hodiny. Situácia sa kvôli koronavírusu mení tak často, že všetci sme nútení sledovať aktuálne opatrenia. Sledujeme situácie, ktoré sa na Slovensku, v súvislosti s koronavŕusom dejú, v každom jednom momente. Každá jedna informácia je pre nás zaujímavá. Mnohé z nich sú cenné pre naše ďalšie fungovanie.   

Po prvom týždni väčších obmedzení (zatvorené školy a škôlky) a po častej meniacej sa situácii, začínajú byť niektorí ľudia  z tohto stavu vyčerpaní. Najmä psychicky. Nie každý toto dianie znáša dobre. Nie všetci ľudia si vedia poradiť s tým, že sú ,,nútení“ ostať doma, nestretávať sa s priateľmi a s rodinou, najlepšie s nikým. Tomuto stavu neprispieva ani predstava finančného dopadu, pre každú jednu rodinu. Vieme to, vyčerpáva nás to, ale snažíme sa byť doma, nechodiť zbytočne tam, kam nevyhnutne nepotrebujeme. Zadovážime si dôležité potraviny, jedna noha do obchodu, druhá naspäť, samozrejme s rúškom na tvári. Snažíme sa tak chrániť seba, rodinu, priateľov, susedov, všetkých, ktorých dennodenne stretávame. Sme na jednej lodi, musíme vydržať. Spoločne.

Je zarážajúce, že množstvo ľudí so slabšou povahou berie tieto okolnosti oveľa zodpovednejšie, ako tí, ktorí na akékoľvek opatrenia kašlú, akoby sa ich ani netýkali. Asi predsa len majú oveľa viac psychickej sily a duchaprítomnosti, ako majú tí, ktorým ani koncom februára nebránilo nič v tom, aby išli na dovolenku do Talianska, hoci vtedajšiu situáciu dobre poznali. A takýchto ,,hrdinov“ bolo dostatočne veľa. Dovolenky v zahraničí, hoci predpoklad na prenesenie vírusu bol veľmi reálny. Smutné je však, že tieto ,,hrdinstvá“ sa skončili vtedy, keď prišla realita. Vtedy, keď mali priznať, že boli na dovolenke, kde už v tom čase vírus zabíjal, neurobili tak. Ohrozili množstvá ľudí, medzi nimi aj tých, ktorí nám v týchto časoch majú pomáhať. ,,Hrdinovia“, tí  ktorí bezohľadne vystavili nebezpečenstvu svoje rodiny, zdravotníkov aj ostatné okolie, s ktorým prišli do kontaktu. Ostáva nám len dúfať, že týmto ľuďom sa už konečne do mozgu zafixovala vážnosť situácie. ,,Hrdinstvo“ sa skončilo.  Je čas prevziať zodpovednosť. Zodpovednosť za verejné ohrozenie, v akejkoľvek podobe, prostredníctvom zákonných možností. 

Výnimočný stav v krajine, núdzový stav platiaci pre zdravotnícke zariadenia, hranice sa zatvárajú, prevádzky tiež. Postačia tieto opatrenia pre odvážlivcov, ktorí nie sú schopní obkrútiť si okolo úst a nosa aspoň šatku, keď niekam idú na to, aby sa už konečne začali chovať zodpovedne?  Bude treba ešte ďalšie opatrenia na to, aby naozaj všetci pochopili, že najlepšie je zdržiavať sa doma, alebo tam, kde je koncentrácia ľudí minimálna? Eliminujme nákazu, neroznášajme ju medzi sebou.

Ak tieto základné veci pochopí každý jeden z nás, situácia sa zlepší. Nie hneď. Ani výplatu nedostaneme hneď, ale až vtedy, keď niečo spravíme. Tak to teda spravme. Najlepšie spoločne a okamžite, aby sme sa čím skôr dostali do normálneho života.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Kollár ležal na špeciálnom oddelení. Nemal prijímať návštevy ani nahrávať videá

O tom, že počas hospitalizácie vystúpil v televízii, nemocnica nevedela.


Už ste čítali?