Milé maminky, už to konečne pochopte!

Autor: Ingrid Tkáčiková | 20.3.2020 o 15:58 | Karma článku: 7,44 | Prečítané:  2253x

Dieťa je tvor prispôsobivý. Pre uspokojenie svojich potrieb mu stačí málo. Prečo sa teda nerešpektujú zákazy a deti si veselo behajú po ihriskách?

Školy a škôlky sú druhý týždeň zatvorené. Minimálne do Veľkej noci aj budú.  Ak nie aj dlhšie. Niektorých rodičov z toho chytá riadna panika. Školáci už začali dostávať úlohy aj prostredníctvom internetu, môžu sa doma vzdelávať. Koniec roka je nejasný...

Deti ale, samozrejme, okrem učenia, potrebujú aj nejakú zábavu a oddych. Ideálne by bolo, keby sa toto všetko mohlo udiať doma. Nemôže. Naše ratolesti potrebujú aj pobyt vonku, na slnku. Aj tým sa zvyšuje ich prirodzená imunita. Je ale dôležité si uvedomiť, kde je to pre nich bezpečné. Zavreté obchodné centrá a pieskoviská asi nie sú len tak náhodou. Preto neviem pochopiť mamičky, ktoré si tieto opatrenia vykladajú po svojom. Na ihrisku ohradenom páskou, sa aj dnes hrajú deti zo susedstva. Nie súrodenci. Susedia. Mamičky sa veselo rozprávajú na slniečku na lavičke, a ich deti, jedno po druhom obchytkávajú šmýkačku, hojdačku, preliezačku.. To by ešte nebolo nič. Keď sa ich spýtate, kde majú rúško, keď sa už teda vybrali medzi ľudí, pozerajú ako na prízrak.  Týmto super mamám nevadí, že na kove sa vírusy držia aj niekoľko dní. Deti sa predsa musia niekde vyhrať, nemôžu im predsa odoprieť hojdačky. Veď bez nich nevydržia. Sú to predsa deti, tak znejú argumenty.

Milé mamičky.

Každý raz, keď vidím, ako vaše deťušky behajú po zapáskovanom ihrisku a bez rúšok, zamýšľam sa nad tým, či ste tak nezodpovedné, alebo vám je naozaj jedno, či sa vaše dieťa nakazí, alebo nakazí iné deti, vás vašu rodinu, susedov.. Ľudí, s ktorými sa, aj napriek zákazom, pretŕčate  na ihriskách. Áno viem, deti musia byt vonku, potrebujú čerstvý vzduch a slnko. Ale čo tak s nimi ísť do lesa, kde je omnoho väčší priestor a koncentrácia ľudí omnoho nižšia? Naozaj to bez kontaktovania iných ľudí nevydržíte ani len tie dva týždne? Je pre vás až takým problémom, keď už svoje dieťa pošlete medzi ostatné, zakryť mu rúškom, alebo šatkou ústa a nos?  

Predbehnem vaše myšlienky, milé mamičky. Áno, aj ja mám dieťa. Dieťa, ktoré je tiež druhý týždeň zavreté najmä doma. Na ihrisko nechodí. Vie dobre prečo, hoci má len šesť. Nevynucuje si ho, ani sa len neopýta, či sa môže pohojdať. Vidí pásku. Vie si prečítať, prečo tam nesmie. Obchádza ho zďaleka, keď na ňom vidí hrať sa deti bez rúšok. Pochopil, že situácia je zlá. Nechce byť chorý. Chodíme do lesa. Je prázdny. Nachádza tam množstvo vecí. Zbiera medvedí cesnak, pozoruje vtáky, pýta sa na rastlinky, ktoré tam rastú. Prechádzame sa, alebo bicyklujeme. Beháme, alebo zoberieme kolobežku. Žiaľ, momentálne bez rodiny, známych a kamarátov. Sami. Len s rúškami na tvárach. S pocitom, že keď toto skončí, sa zas všetci budeme môcť normálne stretávať a tráviť spolu čas.

Mám dojem, milé mamičky, že týmto stretávaniami na zakázaných miestach, nekompenzujete potreby vašich detí, ale tie vaše. Na to, aby sa dieťa zabavilo, naozaj nepotrebuje šmýkačku, hojdačku, či pieskovisko. Zamyslite sa, či je v týchto časoch naozaj nevyhnutné stretávať sa s kamoškami a ich deťmi. Čo vlastne očakávate od svojich detí, keď vy samé nevydržíte ešte len druhý týždeň s obmedzeniami?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Kollár ležal na špeciálnom oddelení. Nemal prijímať návštevy ani nahrávať videá

O tom, že počas hospitalizácie vystúpil v televízii, nemocnica nevedela.

Dobré ráno

Dobré ráno: Raz si pamätá, raz nie. Čo priznala Jankovská?

Vo výpovedi spomína aj Roberta Fica.


Už ste čítali?