V týchto dňoch často myslím na Taliansko. Na moju letnú návštevu Ríma a Vatikánu.

Autor: Ingrid Tkáčiková | 22.3.2020 o 19:40 | Karma článku: 4,82 | Prečítané:  465x

Je na nevydržanie. Cez deň teplota stúpne aj na 36 stupňov. Mesto je plné. Ľudia sa zabávajú, usmievajú. Nikto netuší...

Pre milovníka Talianska je hanbou nevidieť jeho hlavné mesto. A vlastne, aj keď nie ste jeho milovníkmi, Rím sa vám vidieť určíte oplatí. Samozrejme, až po tomto nešťastnom období, ktoré aj z tohto miesta vedelo spraviť mesto duchov.

Rím si obľúbia najmä nadšenci umenia a architektúry. Môj prvotný dojem bol – mesto plné umeleckých diel. Krásne fontány, mosty, sochy.. Krása všade, kam sa pohnete. Jediné, čo som si vždy musela odmyslieť (aj keď veľmi ťažko), bola masa turistov pri každej pamiatke. A ešte vojakov. Nepomôžem si, vojak so samopalom v ruke, mi jednoducho do tohto prostredia plného umenia nepasuje. Nevyhnutnosť, pri takom množstve ľudí, ok. A národností, ako maku. Dnes ale, ozbrojené sily strážia svojich. Tých, ktorí nedodržiavajú karanténu.

Prvé, čo som v Ríme videla, jeden zo siedmych divov sveta – Koloseum. Symbol moci rímskych panovníkov. Priestor, ktorý pôvodne slúžil pre gladiátorské bitky a popravy. Pôsobí impozantne, a budete sa pri ňom cítiť akosi maličkí. Stojí to za to. Vstupenky je dobré kúpiť si vopred. Ak toho chcete vidieť viac, je možné kúpiť si aj balíček, v ktorom budete mať zahrnutú návštevu Kolosea a ďalších rôznych pamiatok, podľa výberu. Ja som kupovala cez túto stránku: https://www.tiqets.com/en/rome-c71631/

Aj keby ste si žiaden vstup nekúpili, uvidíte toho mnoho. Pamiatky sú veľmi dobre dostupné metrom. Po meste premávajú aj autobusy a električky, ale metro sa mi zdalo veľmi efektívne. Je jednoducho riešené na dve základné linky A a B. Zastávky nesú mená pamiatok, takže vystúpiť nezabudnete. Medzi tie známe určite patria Španielske schody. Príjemné a zaujímavé miesto. Priznám sa, mňa až tak neočarilo. Každopádne, som rada, že som ich videla a že som vyšla až hore, hoci v lete, v tom teple prejsť tých 174 schodov nie je len tak. Leto nie je veľmi vhodné na takúto návštevu. Lepšia je jar, alebo jeseň. Ale keď nedokážete odolať lacným letenkám, dá sa to zvládnuť hocikedy.

Pod Španielskymi schodmi, v strede námestia sa nachádza jedna z mnohých fontán.  Berniniho fontána, so sochou lode. Keď už spomínam fontánu, ďalšou asi najznámejšou je Fontana di Trevi. Rokoková fontána znázorňuje more. V jeho centre sa nachádza socha starogréckeho boha Okeana. Fontánu denne čistia, pričom každý raz z nej vraj vytiahnu v priemere 1600 eur.

Do tretice, Fontána štyroch riek (Níl, Ganga, Dunaj, Rio de la Plata)  – Fontana dei quattro fiumi. Podľa mňa najkrajšia, akú v Ríme uvidíte. Ak ste videli film Anjeli a démoni, práve v tejto fontáne chceli utopiť jedného z kardinálov. Robert Langdon, hlavná postava, sa ho v tejto scéne snaží zachrániť a vytiahnuť ho z nej. Nachádza sa na námestí - Piazza Navona. Námestie nie je až tak preplnené ľuďmi. Možno preto, že je trošku mimo ostatných pamiatok, ale stále pešo dostupné. Aj keď vraj ide o najvyhľadávanejšie námestie. Z námestia, kratšou prechádzkou, sa dá dostať k niektorým z mostov cez rieku Tiber. Po ceste si dajte zmrzku, alebo nejakú dobrú kávičku. Budete totiž potrebovať energiu, pretože tieto mosty vás dovedú rovno do Vatikánu. A tam je toho naozaj dosť, čo treba vidieť.

Vatikán je ale téma na samostatný článok. Baziliku svätého Petra určite neprehliadnete. Atmosféru námestia s Berniniho kolonádou a Berniniho fontánou treba len zažiť. Už dávno som nevidela toľko očarených ľudí pokope. Ľudí, ktorí si užívajú okolitú nádheru. Mňa ale ešte viac dostali samotné vatikánske múzeá. Za vstup dovnútra sa určite oplatí minúť peniaze. Vidieť jednu z najväčších umeleckých zbierok na svete, je nezabudnuteľným zážitkom. Lístky si kúpte vopred, budete ich mať lacnejšie a vyhnete sa dlhokánskej rade. Naozaj som vďačná za to, že som vstupenky kúpila cez web. Keď som videla tých ľudí, čakajúcich na lístok pri vatikánskom múre, nechcelo sa mi veriť, že boli ochotní tam stáť aj dve hodiny. Vo vatikánskych múzeách sa dá aj celkom slušne zamotať. Mne sa to podarilo. Ale videla som všetko, čo sa dalo. Niečo dokonca aj dva krát. K Sixtínskej kaplnke som sa nakoniec dostala, takže môj vatikánsky cieľ bol splnený.

Veľa pekných dní a veľa zaujímavých zážitkov. Usmiate tváre a zhovorčiví ľudia. Tak, ako sa na Talianov patrí. Dobrá večera, chutné cestoviny a v pohári biele víno...

Nikto vtedy nevedel, že situácia v Taliansku bude o pol roka tak kritická. Užívali sme si leto. Všetky pamiatky, reštaurácie, more, hoci sme sa k nemu trmácali hodinu vlakom..Nikto vtedy ani len nemohol predpokladať, že ľudia budú musieť byť obmedzení vo svojich príbytkoch. Že sa zastaví chod čohokoľvek, čo nie je nevyhnutné pre ľudské prežitie. Že pre kresťanské Taliansko tak dôležité, budú Veľkonočné omše vo Vatikáne neverejné. Tam, kde sa predtým schádzali tisícky ľudí, ostalo prázdno. Radosť vystriedal strach. Bezstarostný život, beznádej. Netušili sme, že práve Taliansko bude krajinou, ktorú najviac zasiahne skaza vírusu. Že úmrtnosť ľudí tam vystúpi na niekoľko stovák denne..

Myslím na vás, na všetkých! Na celé Taliansko...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Stĺpček Osmelené

Alkoholizmus, problém, okolo ktorého sa chodí po špičkách

Kukučín, Tajovský aj Timrava mali pravdu.


Už ste čítali?