Domáca, tepláková kultúra. Naozaj si to denné pyžamo večer meníme na nočné. Neupravené vlasy, dlhé nechty, makeup netreba. Kostýmy, košele a pekné šaty visia doma v skriniach, a pokojne oddychujú. Neničia sa, netreba ich prať, ani žehliť. Silonky? Za bežných okolností, minutých cca päť kusov za týždeň. Či už sú to tie po 3 eurá z Tesca, alebo za 10-15 eur z Calzedonie. Ušetríme. Nové kabelky kupovať netreba, veď komu by sme ich doma už len ukazovali? A vlastne, kde by sme ich kúpili, keď je všetko zavreté. Aj keď online predaj funguje, kto by už len platil predražených kuriérov? A aj keby až tak drahí neboli, treba trocha myslieť aj na nich.
No čo, sme zabarikádovaní doma. Raz, dvakrát do týždňa vybehneme na nákup, vyniesť smeti.. Prípadne tí, ktorí máme psích miláčikov, chodievame každodenne von medzi ľudí. Medzi ľudí? Vlastne, medzi zaparkované autá. Ulice sú prázdne a stretnúť človeka je niekedy úplný zázrak. Našťastie. Čo by si o nás pomysleli susedia, keby nás takto videli? Tepláky, staré tenisky, dokonca, vraj si niektorí prestali aj zuby umývať, keď začali nosiť rúška. Vtip je v tom, že by sa nad tým iní ani nepozastavili. Všetci sme si nejako automaticky zvykli na úplne iný režim, aký sme mali doteraz.
Rozmýšľam nad tým, že chlapi sú v dnešných časoch vo výhode. Len s tými rastúcimi bruchami to bude cez leto asi horšie, keďže tu, podľa nákupov máme druhé Vianoce. A to nás ešte čaká Veľká noc. Uf.
Zatvorené kaderníctva spôsobili, že čoskoro sa počet žien s dvojfarebnými vlasmi rapídne zvýši. Je aj možné, že farby na vlasy začnú byť nedostatkovým tovarom, ako múka a cestoviny. Polámané gélové nechty neminú žiadnu ženu, ktorá doma nemá pilník. Tak hľadajte. Nenašli ste? Nevadí, Nožnice postačia. Ide to síce ťažšie, a ani to, čo vám na rukách ostane, nebude stáť za veľa, ale, pomôžme si, ako vieme.
Musíme len dúfať, že takto to nepôjde dlho ďalej. Bolo by fajn, aby sme si svoju vlastnú kultúru udržali aspoň na úrovni výšky lavíc parlamentu, a neklesali sme pod ňu.
