Čo sleduje žlto-modrá televízia každodennou propagandou ,,čakania navrátilcov na hranici"?

Autor: Ingrid Tkáčiková | 12.4.2020 o 9:46 | Karma článku: 11,05 | Prečítané:  31084x

Na hraniciach sa kopia ľudia. Čakajú na autobusy. V správach televízie sa už piaty deň sťažujú ,,smädné a hladné“ ženy. Matka rodiny, ktorá prišla z Anglicka, nahnevane kričí, pretože jej nevyhovujú izby, toalety ani vaňa..

Všade vo svete je dnes zložitá situácia. Mimoriadne opatrenia neplatia iba na Slovensku. A hoci sa mnohí, z nejakého nevysvetliteľného dôvodu domnievajú, že vstupom na slovenskú hranicu sa ocitnú, tak, ako Alica, v krajine zázrakov, mali by sa asi vrátiť spať do reality.

Štátna hranica je totiž ,, pomyselná čiara, ktorá oddeľuje územie štátu od iného štátu alebo od mora.“ Inak povedané, hranica nie je supermarket, v ktorom si nakúpite litre vody, potraviny a šatstvo, aby vám nebola zima. Žiaľ, nie je to ani hotel s wellness, kde sa razom dajú komfortne ubytovať desiatky ľudí. Voči pracovníkom, ktorí na hranici pracujú deň aj noc, by bolo prinajmenšom milé, keby si to uvedomovali všetci, ktorí cez ňu prechádzajú. A najmä teraz. Teraz, keď je každému jasné, že ľudí, ktorí sa chcú dostať  na Slovensko, je veľa. Nedá sa každému hneď sto percentne vyhovieť.

Táto situácia je iná, na akú sme boli zvyknutí. Aj keď na Slovákov, ktorí sa vracajú, nečakajú päť hviezdičkové hoteli so stravou od babičky, mali by si títo ľudia uvedomiť, že karanténne opatrenia sú robené pre nás všetkých. Najmä však pre Slovákov, ktorí už mesiac sedia doma, šijú si vzájomne rúška a snažia sa ochrániť starých ľudí tak, ako len môžu. To, že dva týždne musia ostať v karanténnych, možno nie najpohodlnejších podmienkach, je len daň za to, že mnohí z nich sa ešte koncom marca cítili byť natoľko odvážni, a aj napriek varovaniam ministerstva nenavštevovať cudzie krajiny, vycestovali. Mnohí sa vracajú po dlhých rokoch. Vláda to umožnila, pretože chce chrániť všetkých Slovákov. Tých, ktorí tu vlastne nežijú a mali možnosť ostať v danej krajine, no majú právo vrátiť sa, ale zároveň aj tunajších ľudí.

Panika koronavírusu spôsobila, že z pôvodných 2000-3000 ľudí, ktorí sa chcú vrátiť, je zrazu 6000 a viac. Nemalé číslo na to, aby mal každý jeden z nich pripravený obed a ubytovanie na hranici, cestu taxíkom, aby nedaj bože museli čakať, kým sa nazbiera plný autobus, taktiež ubytovanie len v hlavnom meste, aby náhodou necestovali o hodinu dlhšie, a bezpochyby, top ubytovanie, najlepšie v jednolôžkových izbách. A možno ešte lepšie, pre každého vlastné poschodie, aby sa nestalo, že na rovnakej chodbe je niekto nakazený (žeby sa tie opatrenia robili práve preto?). Z televíznych novín za posledný týždeň mám pocit, že presne toto by si žlto-modrá televízia želala pre každého navrátilca. Áno, navrátilca. Človeka, ktorý sa z akéhokoľvek dôvodu vrátil naspäť. Či už príchod zodpovedne zvážil, alebo nie.

Z nejakého zvláštneho dôvodu sa v tejto televízii snažia znemožniť každé rozhodnutie vlády, hlavne v súvislosti s repatriáciou. Chýba nebodaj niekomu tak veľmi bývalá vláda, že každý deň neobjektívne kydá na tú novú? Spolu s ňou ale, hádžu špinu aj na policajtov, hasičov, šoférov autobusov, dobrovoľníkov v karanténnych zariadeniach, a všetkých ostatných ľudí, ktorí, aj s tým rizikom, že sa nakazia, pracujú celé dni a noci. Za slovenské platy, alebo bez nároku na plat. Kritika namiesto vďačnosti pretrváva. Posunuli sme sa v čase. Smerom naspäť.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Niektorí vojaci si na protest strhávajú výložky. Rúca sa Lukašenkov režim?

Najviac dobitých demonštrantov radšej neprepúšťajú.

Stĺpček Zuzany Kepplovej

Aspoň sme to skúsili

Cichanovskej boj nie je márny.


Už ste čítali?